MODERNÍ MÁMA MIŠKA

Niesom prvorodička. Mám už 2 deti, ale na svoje prvé tehotenstvo a pôrod si pamätám veľmi dobre... Všetko to bolo rýchle... Odišla som za prácov do Anglicka, kde som stretla svoju osudovú lásku a otca svojich 2 krásnych a zdravých chlapcov. Naša známosť bola pár mesačná, ale od prvej chvíle som vedela, ze toto je muž, s ktorým chcem žit, porodiť mu deti a zostárnuť...

Dokázal ma zmeniť a urobiť zo mňa lepšieho človeka... Boli sme spolu 3 mesiace, keď sme spolu začali bývať a ja som otehotnela. Pri pohľade na tehotenský test, kde boly jasne 2 ciarky, som sa potešila a naopak ma zaplavil obrovský strach. Strach z toho, ako zareaguje on, čo ak to malé stvorenie odmietne, čo ak má pošle na potrat alebo ma opustí a ja ostanem v cudzom svete s dieťaťom úplne sama...

Držala som kľučku na WC a netusila ako to všetko skončí. S mailov dušičkou som mu podala tehotenský test a čakala na jeho reakciu. Ostala som nadšená, keď vyskočil a začal ma objímať so slovami "budeme mat miminko". Moje obavy opadly a znova sa mi potvrdilo to, ze je to ten pravý.

Cele tehotenstvo som počúvala, prečo som sa tak uponahlala, keď sme tak krátko spolu, či som si istá, ze som pripravená byť matkou a ze to možno budem ľutovať.

Nie! Nikdy som to neolutovala, naopak bola som vďačná, že som sa tak rozhodla. Mesiace tehotenstva ubiehaly ako voda a ja som si to naplno užívala, nemala som žiadne komplikácie, nebývalo mi špatne. Miestami som aj zabudla, ze som tehotná, pokiaľ som sa nepozrela na to obrovské bruško a 15 kg navrch do zrkadla. Malého som prenášala 8 dni. Pôrod som mala komplikovanejšie, ale celý čas tam bol so mnou aj priateľ a len vďaka nemu som to tak zvládla...

Po 9 hodinach ťažkého a komplikovaného porodu sa nám narodil zdravý a silný chlapček Sebastián Martin. Bola som zaplavena šťastím, nekonečnou láskou k synovi. Ale všetko to začalo, keď sme prišli s pôrodnice domov. Doľahla na mňa hormóny, strach, úzkosť a beznádej. Bola som na to malé stvorenie úplne sama, priateľ bol celé dni v práci a ja som nevedela, čo mám robiť, nemal mi kto poradiť, pomôcť, ukázať a k tomu ešte reči tipu MY SME TÍ TO HOVORILI... DIEŤA NIEJE BABKA. NEMÁŠ ŽIADNE SKÚSENOSTI. SI V CZUDZEJ ZEMI. BUDEŠ TO MAT ŤAŽKÉ... A NEROBÍŠ TO DOBRE, MALÝ POTREBUJE TO A TAMTO.

Z každej strany sa na mňa rútily vety tipu to by si mala robiť tak a onak... A zkus ho naučiť na umele mlieko, nedávaj mu cumlík! Prečo spáva s vami v posteli? Nenos ho na rukách, zvykne si na to. A ja som začala mať pochyby, že niesom dobrá matka, že úplne zlyhávam. Upadla som do depresii a jediný, kto ma v tom podporil, že to, čo robím a ako to robím, je to to najlepsie pre naše dieťa, bol môj priateľ a moja sestra.

A od tej chvíle počúvam len to, čo mi nahovara môj materinský cit. A aj keď som 1000 km vzdialená od rodiny, aj keď nikto nedufal, že materstvo zvládnem, môžem hrdo prehlásiť, zvládla som a stále zvládam a to všetko vďaka tomu, ze som to robila tak, ako som to cítila ja, a nie ako to chceli ostatný!!

20.05.2018 sa nám narodil druhý krásny synček Samuel John, s ktorým to tehotenstvo bolo úplne odlišné... Naučila som sa jednu vec, a to je, ze každý sme iný, každý máme iné priority a potreby, a preto by sme mali vždy robiť rozhodnutia, ktoré uzname za správne my, a nie naše okolie... A aj keď musím priznať, ze občas sú tie dni vážne veľmi ťažké, som vďačná za moje deti a priateľa a za to, že môžem nosiť titul Matka!!